POLITICAL PARTY MITTE MATEK I ACHOLI


I lobo Uganda, Political Party ma okwongo bino aye Uganda National Congress i 1952 ma lyeli Musaazi aye ocoyo. Inge meno obino Democratic party i 1956, Uganda People's Congress i 1960, Kabaka Yeka i 1961, Uganda Patriotic Movement 1980 Ki mukene ma gubino lacen.


I 1986, ma Ladit Yoweri Kaguta Museveni oturo gamente, cutcut oketo kigeng ikom politik me multiparty oweko Political parties pe gunongo yamo matwal  nio wa i 2005 ma anywali me lobo Uganda gumoko tamgi niwok ki i referendum me dwoko cen Multiparty system i politik me lobo Uganda. Ladit Yoweri Museveni Kaguta bene cwinye ono pe mito ento agulu odiyo otac, oye dong me yomo cwiny lobe ma woko.


Medo ikom Political parties ma ono dong tye con i Uganda, Political Parties manyen mapol gucone. Magi ayer National Resistance Movement i 2003, Forum for Democratic Change i 2004, Justice Forum 2015, National Unity Platform i 2019, Alliance for National Transition i  2019 ki mukene.


Ka i neno matut ki wang ma kwiri, ibi nyiang ni Political parties ma i lobo Uganda ni ducu tye ki kama lwit gi ocung iye dok bene gitye ki cwak matek i kabedo meno. 


Labol me acel aye Uganda People's Congress (UPC) matye ki cwak matek adada i Lango Subregion. Langi gumaro dok gukwoko party man matek pyien latin gi Late Dr. Apollo Milton Obote obedo ikin ocak party meno. Kadi bed ni Obote dong peke, wode Ladit Jimmy Akena pud tye ka gwoko party ni watin. UPC tye ki lumemba me parliament ma kicwalo gi ki tiki tiki pa party man. 


Democratic Party obedo party acel ma Baganda pi kare malac neno calo party ma mekgi. Baganda gubedo ki cwak matek adada ikom Democratic Party nio ma Wod Acholi Ladit Norbert Mao odoko preciden pa party meno. Baganda mapol pe gubedo ki yom cwiny pyien ono gitami ni DP obedo party ma mekgi, omyio polgi ducu guringo guweko party meno woko bot Ladit Norbert Mao ki lowote mukene. Baganda ducu gugware gudonyo i People Power ma lacen odoko National Unity Platform (NUP). Kombedi NUP aye tye ki cwak madit loyo i kudyere me lobo Uganda.     NUP aye bene tye party pa opposition ma dit loyo i parliament me lobo Uganda ma gin aye gitye ki kero me yubu cabinet me lapor ma latela pa opposition aye doro gi.


Ka ilwongo nying National Resistance Movement (NRM) dano mapol goyo cel Western Uganda nama acel. Ada NRM Party tye ki cwak kabedo mapol i Uganda ento madite loyo tye i Kupoto ceng me Uganda. Pol lumemba me parliament ducu ma aa ki i Kupoto ceng me lobo Uganda gitye ite party NRM.


Dong macalo Acholi, wan bene myero wabed ki Political Party ma lwite tye gang kany. Party man pe ki coyo ni party pa Acholi, ento ki coyo macalo a national party ma anywali me lobo man ducu bedo ki twero me donyo iye ento neno ne madit bedo me konyo Acholi Subregion wek bene obed kamo i politik me lobo man.


Tye lok mogo ma ki bwolo ki joma toco ni omyero obed patriotic, obed nationalists. Jo ma gitye i gamente gibedo ka waco bot dano ni kibed patriotic, ki wek apoka poka ento ni gin gurutu wigi katimo gin mapat. Kodi lok me patriotism onyo nationalism ni kitiyo kwede me bwolo jo ma bwolo gi ki cente tek. In dong ikweyo komi mot ni imaro lobo ni ento ni gin gitye ka toto lonyo me lobo ni mot.


Jo mapol neno ni konye peke me bedo ki Political party pyien Acholi nok mada ka i poro ki kaki mukene calo Baganda, Basoga, Banyangkole. Ka i neno matut ibi cwako ne ni lutino Acholi makwiri omyero gubed piny guco Political party. Lakodi neno ni Acholi nok dong kadi wabed ki party konye peke, meno neno ma lam. Miti wa macalo Acholi pe omyero obed ringo ko dano onyo party pa jomukene mwaka ki mwaka. Acholi oringo ko UPC, DP, FDC ki NRM ento aloka loka mo peke, can pa min Adeng odiyo wa kwici kwici. wagak tuku lawiyadul, ran kop diyo wa ma kama omyero waring iye peke. Ka Acholi gucoyo party, romo konyo me timo jami mogo ma pigi tek atika tika bot kaka.


1. Bargaining power. Kombedi Acholi peke ki bargaining power wa ki acel. Wan Acholi waket ata mede ki bino pa districts manyien mukene. Acholi dong gi lwonge ni lugulu, lukitgum, lunwoya ki mukene mapol ki miti bene ma pat pat. Gwok bedo ki party ma ocake ki bot wa kany romo ribbo Acholi wek jami ma ki timo akaka ma diyo kaka lutela romo cung matek kun gi miyo condition bot gamente ni wek watii kwedwu jami madiyo kaka omyero kityek loke woko.


 2. Lobbying. Caka bibedo yot mada bot kaka Acholi ka watye ki party acel ma guru lutela wa kacel. Kombedi Baganda tye ki kero madit me waco miti gi kama leng bot gamente pyien ribbe ite NUP ni weko gamente lworo dok woro gi matek.


 3. Real membership. Kodi lok me ringo ni kaba kaba ko party pa Jo mukene ni dong oolo kom lutino Acholi woko ento waco ne aye tek ateka. Acholi dong guol woko ki bedo akera. Wan dong waol woko ki bedo ocwak party (supporters). Wacwoko party calo watye ka cwako club Odilo pa muni ma wapeke ki dwon mo wa ki acel. Cawa weng ki tuc ki sityle keto cing ma pat pat ni sign pa party. Mukene ki wito nyik cing aryio, mukene ki yaro cing ayara, mukene ki lungu gum calo ki mito dongo bokcing, mukene ki ilo nyik cing madit ti malo. Sign magi ducu lutino wa gitimo ma gidange ni oye oye, no change... Kun ni giruku cilipa ma tere otuc, long ma dude oyec ma wa nongo cente me wilo lacede keken tek ata. Party magi ducu tye me cobo miti pa wegi ne. Ka imito niang ni party ni wegi ne tye ki tem ni imito bedo president ne. Yam Ladit Okumu Reagan onyutu miti ne me bedo preciden me FDC, Besigye ogamo ni Reagan ki ngeyo i Aswa keken. Ma Ladit Mao ogamo tela me DP, joni gukeco matek pingo Acholi ma mwa aye doko president me DP. Dong ka ngati pud pyem ki kong ladit mo ma aa i Acholi otem cungu me bedo wonkom me NRM wek onen kit ma kibi tere kwede.


 4. Federal government. Ka Acholi ryiek ada ki gin aye omyero gujol tam me federal government nama acel. Ludiro waco ni Acholi ki Karamojong aye Subregion ma gitye ki lonyo ngom mapol loyo. Bedo ki party acel ma cwako tam me federo bi weko Acholi olo bibilo apuda mo ki ikom lonyo ngom me ilobo gi. Kombedi Gamente onongo moo i Nwoya district ento pe iwinyo nying Acholi ki Nwoya mo ilok kom moo ni. Ludiro bene waco ni nia ki Nwoya kenyo naka naka wa i Apaa opong ki lonyo ngom mapol ento gamente pe mito waco lok ada ki keme me culu wegi ngom. Kwai tim anywa magi bibedo peke ka wa tye ki party acel ma ojolo tam me federo. Lok abalkari ki kwiya piny oweka Acholi tamo ni lok me federo ni miti pa Baganda keken. Rwot Lacwec owaco i baibul ni "jona tye ka too pi kwiya piny"


 5. International exposures. Caka ki bot lobo ma woko pi konyo lwak wa bi bedo yot. Party miyo gum ki dano me ceto ka kwan onyo ka nongo tic mabwub i lobo ma woko. Parties mapol ki lwongo gi me ceto i kacoke ma dongo me wilobo (International Conferences). Wot ki gure magi miyo gum ki litino wa me penyo kony me kwan ki tic i dul mogo madongo calo UN, OXFAM ki mukene. Lulaki mapol gunongo yo niwok ki DP. FDC bene oyabo yo madwong bot wegi ne. Niwok ki NRM litino pa joni tye kakwan me nono. Wan kany mwaka 30 ni pud watye ka yele me tyeko digiri acel ento ni joni dong tyeko PHD atyeka. Medo ikom meno polgin weng gikwano ki woko.


 6. Political agreement. Niwok ki Political Party acel ma bibedo ki cwak mabwub i Acholi waromo winye me tic kacel ki gamente matye ikom ka gunyutu miti ada me keme ki peko pa wan Acholi. Onyo bene party man romo ribbe ki opposition parties ma aa ki but Uganda mukene wek ki yele kacelo me kelo aloka loka ilobo man.


 7. International Advocacy. Kutu bila bot wilobo bene bidoko yot atika. Political party ma tye ki lutela ma kwiri bedo ki gum me bedo i kacoke ma dongo me wilobo (International Conferences) Gum magi miyo kare me yaro bot wilobo jami malit ma mafia pa gamente tye ka timo ne ikom lwak wa.


 NB Neno ni Political Party weng dong kicoyo me yinyo yo me bedo president ni neno bwolo. Jami ma waromo timo ne ki party ma konyo kaka dwong ata.


 LEGA NA BOT LUTINO ACHOLI🙏


➡️ Kaka Dit Loyo Party (KDP) kacelo ki Ribbe Pi Paco (RPP) omyero guribbe odok dul acel matek wek kico odok Political Party. Ka ludito pud tye i Acholi ada ki omyero gunen kit me ribbo kin Dr. Odonga Otto kacel ki Hon. Otim Bosmic wek waribbe wabed bwub. Kombedi wadoko lam ma waket ata pyien dano ma pol ma cwako lutino aryio ni bene gitye ka poke woko. Acholi waco ni ka omego aryio lwenyo, yomo i lamone dok mine kare me tic ikom gi. Ki bene Acholi aceli waco ni ka lyeci aryio lwenyo lum aye deno can pi man lwak me i Acholi aye tye kadeno can ka lutino wa aryio ni tele.


Kodi kwiri ryeko ki tek cwiny ma Lubanga omiyo ki lutino wa biloke doko calo kec kom bot kaka me kabedo gum botwa tekki lutino aryio eni pe gubwoto awaka, jenye ki pyem ma tere peke. 


Ka Hon. Bosmic Otim ki Dr. Odonga Otto guye tic kacelo ki gicoyo party madit. Yabo party manyien mito ngec ma tut piman latin wa ma okwano matut adada Dr. Odonga Otto romo bedo karan madit pi party man ka dong Hon. Bosmic Otim bedo preciden. Tela me party man loke ma lube ki cik pa party kacel ki cik me lobo man. Wan Acholi omyero wawek cac obedi. Kombedi lulaki guboyo dud latin gi ni tuk tuk ento wan waketo dud mwa aketa. Acholi waloko kwo wa.


➡️  Kadong ludito Acholi (Elders) gutemo yo ducu me ribbo lutino man kwe, gin weng dong guwot anyim guco Political Parties kidong Acholi bi genyo iye.


Jami magi ducu twere ka dano guribe dok guye me tic kacel. Ento lapeny me acel aye, mono Acholi twero ribbe ada? Kiyung bota atamo ni twere!


lucoromoi@gmail.com 🧠

lucoromoi2026.blogspot

Comments

Popular posts from this blog

Is Kiswahili The Missing Link In Uganda's Quest For Unity And Development?

A NEW RAINY SEASON IS A NEW OPPORTUNITY TO WAGE FRESH FIGHT AGAINST POVERTY AND UNEMPLOYMENT.

OUR DAUGHTERS ARE BACK HOME FOR HOLIDAYS: BEWARE OF PERPETRATORS OF RAPE AND DEFILEMENT.